Šúfik

Rodina Šúfik (Od Šúfikov)

Predkom tejto rodiny je Jozef Faško (1815-1879) z Filipova. Jeho otcom bol Andrej Faško Mišienec a bratom tiež Andrej Faško (predok Šugárovcov, Kolárovcov a Kolesárovcov).
Pri Jozefovi a niektorých jeho deťoch a dokonca aj jednej vnučke bolo zaznamenané ešte aj pôvodné prímeno Mišienec. Prvý krát sa prímeno Šúfik vyskytlo v matrike pri jeho mene v roku 1879.
Slovo šúfik podľa informácií na internete (http://www.salasziar.sk/?page=katalog&lang= ) znamená nádoba na odkvapkávanie srvátky pri výrobe bryndze. Mohlo by to znamenať, že prvý nositeľ prímena bol pastier a vyrábal bryndzu alebo syr, prípadne vlastnil alebo vyrábal tieto nádoby a preto ho začali prezývať Šúfik. Alebo ho tak mohli nazývať posmešne, že má v hlave len srvátku a teda, že je šúfik.
V tejto rodine sa používali aj iné prímená. Dve osoby (otec a syn) ľudia volali Veľkomožný, zachovalo sa to v matrike z roku 1891 ako aj v ústnom podaní. Keďže obaja boli lesní robotníci, zrejme ich tak prezývali len posmešne, napr. že sa vyvyšovali nad ostatných a správali sa ako veľkomožní páni.
Ďalší člen rodu sa rodným menom volal nezvyčajne Pius a preto sa k nim volalo aj Do Piusov. Narodil sa v roku 1903, v ktorom bol zvolený za pápeža Pius X., čo vysvetľuje pôvod mena.
Členov tej istej rodiny prezývali aj Kikirík. Dôvodom mohol byť napr. vysoký hlas dotyčného.
Matej mal viacej detí, do súčasnosti prežili potomkovia jeho dvoch synov.
Starší syn Ján (s prímenami Mišienec, Šúfik alebo Veľkomožný) mal dvoch synov, potomkovia staršieho Jozefa z Filipova odišli, časť z nich do Českej republiky, potomkovia mladšieho Júliusa žijú v okrese Brezno.
Mladším Matejovým synom bol Pavol, jeho potomkovia žijú v okrese Brezno.

Priložený súbor: 

Rodina Sufik – v.3.pdf