História
Z najstaršej histórie Filipova
Doteraz som uvádzal, že prvá zmienka o Filipove je v súpise lesných robotníkov z roku 1710. Vtedy tu stáli tri domy. V jednom býval Tomáš Faško s rodinou, v druhom Matej Faško s rodinou a v treťom dve sestry Mária a Katarína, dcéry už zomrelého Michala Faška, vydaté za Rusnáka a Dugáta.
Teraz sa mi v breznianskej matrike (kde vtedy zapisovali aj Beňušanov) zrejme podarilo nájsť ešte staršie zmienky o existencii Filipova, ale aj niektorých iných osád.
Dňa 18. júla 1684 bola pokrstená Helena, dcéra zrejme spomínaného Michala Faška a Magdalény. Zápis o jej krste (ak to dobre čítam) začína slovami „Illena od Filip(ou)“. Zrejme to znamená, že Filipovo už vtedy existovalo a býval v ňom Michal Faško s rodinou. Tým pádom sa najstaršia písomná zmienka o Filipove posúva na rok 1684.
Ale našiel som ešte jednu zaujímavosť. Zrejme ten istý Michal Faško mal ešte skôr aj inú manželku – Helenu Profantovú, s ktorou mali viacero detí, vrátane už spomínaných Márie a Kataríny. V matrike som však našiel aj záznam o krste Andreja z 31. decembra 1659. Matka je Helena Profantová, ale otec je uvedený ako „Miško Filip“. Určite ale ide o ten istý manželský pár. Môže to znamenať, že Michala Faška volali aj Filip alebo je to myslené ako Michal z Filipova. To by znamenalo buď ďalšie posunutie vzniku osady Filipovo už pred rok 1659 alebo to, že práve po Michalovi Filipovi bola osada nazvaná Filipovo.
A mám ešte aj ďalšiu hypotézu. V súpise z roku 1710 sa píše, že Tomáš Faško s partiou (pravdepodobne aj s ostatnými Faškovcami) pracoval v lokalite Pod Vološincom. Terajšia lúka Vološinec, na mapách označovaná ako Prtíška (1087 m) leží kúsok od vrchu Michalová (1 149 m). Vrch Michalová má pomenovanie podľa nejakého Michala a možno práve od tohto Michala Faška. Terajšia obec Michalová, na druhej strane vrchu, vznikla až v roku 1788 a meno možno dostala práve od tohto vrchu.
zdroj: www.familysearch.com, Rímsko-katolícka matrika Brezno
zdroj: www.familysearch.com, Rímsko-katolícka matrika Brezno
V breznianskych matrikách zo 17. storočia som našiel aj pomenovanie iných vtedy už existujúcich bielohandeľských osád - okrem Beňuša („z Benuse“) je to aj Bacúch (v 1670 Nikel „ex Baczuch“) a Braväcovo (v 1671 Rusnák „z Bravaciho“). Ďalšie osady som v najstarších matrikách nenašiel a teda zatiaľ platí, že prvé zmienky o Pôbišove a Gašparove sú zo súpisu z roku 1710 a o Srnkove a Podholí z ešte neskoršieho obdobia.
Okrem toho, pri krste Pavla Pačesu sa v roku 1683 uvádza bydlisko "z Handla".
1914 - začiatok 1. svetovej vojny
Dňa 28. júla 1914 Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čím sa začala 1. svetová vojna. V radoch rakúsko-uhorskej armády museli bojovať aj mnohí obyvatelia Brezna a Beňuša. Viacerí z nich sa už domov nevrátili, o čom svedčia pamätníky obetiam. V Brezne na námestí pri kostole je pomník obetiam 1. aj 2. svetovej vojny a sú na ňom uvedené mená 88 mužov padlých v 1. svetovej vojne. Aj v Beňuši je pomník obetiam 1. svetovej vojny a je na ňom uvedených 105 mužov. Medzi nimi bolo aj niekoľko členov nášho rodu - Ján Florián Faško (nar. 1896, rodina Hurtiak), Július Faško Škríp (1891-1916, rodina Škríp), Michal Faško, Pavel Faško, Urban Faško Rudáš (nar. 1892, rodina Rudáš), Siman Faško (nar. 1891, rodina Šúfik) a Pavel Kaclík (nar. 1877, rodina Boraj).
1513 - prvá mapa Uhorska
Pred vyše 500 rokmi, v roku 1513 bola vypracovaná prvá mapa Uhorska, vydaná bola až v roku 1528. Jej oficiálny názov je Tabula Hungariae, ale známa je aj pod označením Lazarova mapa podľa svojho tvorcu Lazara Rosettiho, ktorý bol sekretárom ostrihomského arcibiskupa. Zobrazuje celé územie Uhorska a teda aj Slovenska a sú v nej uvádzané aj niektoré geografické názvy.
Nižšie je zobrazený výrez mapy, ktorý predstavuje oblasť dnešného Horehronia, na porovnanie vedľa je súčasná mapa Horehronia (kliknutím pravým tlačítkom myši a vybratím ponuky zobraziť obrázok sa tento zväčší).. Od západu možno na výreze nájsť označenia Lipza (Ľupčiansky hrad), S Ambrosi (?), S Georg (Svätý Juraj, dnešný Lopej) a Brezno. Za ním už nie je zakreslená žiadna osada, len veľký lesný komplex označený ako "Silua Brgart (možno je to skomolenina od Silva Terghart, teda Telgártsky les - les v oblastí Telgártu, kde bol v minulosti kráľovský poľovný revír, Tiergarten = zvieracia obora). Po okraji výrezu ešte možno identifikovať (zdola proti smeru hodinových ručičiek) napr. názvy "Elsonoz" (možno skomolenina od Tyzolch, Tisovec), Moran (Muránsky hrad), Elsawa (Jelšava), Schitnik (Štítnik), Sclane (Slavošovce prípadne Slaná), Leusch (Levoča), Hradec (hrad v Liptovskom Hrádku), Lipze (dnešná Partizánska Ľupča) a Rosnberg (Ružomberok). Z uvedeného vidieť, že v tom čase bolo Horehronie na východ od Brezna osídlené len minimálne a väčšinu územia tvoril rozsiahly les.
Viac informácií o Lazarovej mape sa dozviete napr. tu
výrez oblasti Horehronia
1563 - popis lesov na Pohroní
Do polovice 16. storočia patrili bane a huty v okolí Banskej Bystrici súkromníkom. Keď štát prebral tieto podniky do svojho vlastníctva, potreboval na ich prevádzku zabezpečiť veľké množstvá dreva. Keďže v okolí baní a hút už boli lesy z väčšej časti vyťažené, bolo potrebné ich získať inde. Preto v roku 1563 kráľovská komora vyslala komisiu, ktorá vykonala obhliadku stavu lesov na Pohroní a správu o nich spolu s návrhmi predložila kráľovskej komore. Následne v roku 1565 cisár Maximilián II. vydal Lesný poriadok (Constitutio Maximiliani), ktorý sa pokúsil prvý krát v Uhorsku zaviesť pravidlá pre obhospodarovanie lesov. Súčasťou tohto poriadku bol aj opis lesov na Pohroní tak, ako ho predložila komisia. Tento dokument prvý krát popisuje oblasť Horehronia a používa pritom mnohé zemepisné názvy, ktoré možno ešte aj dnes identifikovať. Na konci stránky je priložený súbor s časťou opisu, ktorá sa týka lesov na Horehroní medzi Polomkou a Valaskou, teda oblasti, kde aj na základe tejto obhliadky boli onedlho nato (pred rokom 1607) založené drevorubačské osady známe ako Handle - Čierne Handle v oblasti Čierneho Balogu a Biele Handle v oblasti Beňuša. Podľa opisu na tomto území v roku 1563 ešte takéto osady neboli, komisia tam našla len niektoré hutnícke zariadenia, viaceré už aj opustené.
(zdroj: Sborník prác Lesníckeho a drevárskeho múzea, zv. II., 1962)
