Pôvod rodu
Legenda
V jednej rodine Faškovcov sa traduje historka, že v žilách Faškovcov koluje modrá krv. Faškovci vraj pochádzajú z grófskej rodiny Nádašdyovcov. Jeden z predkov si vybral za manželku chudobné dievča a rodičia ho preto vyhnali z domu. Na protest si potom zmenil meno Nádašdy na Faško. Či je na tejto historke aspoň zrnko pravdy nevieme, isté je však to, že Nádašdyovci boli jedným z najbohatších uhorských rodov. Jeden z najznámejších členov bol „čierny beg“ František Nádašdy, významný bojovník proti Turkom, ktorý žil v 16. storočí. Jeho manželka bola ešte známejšia, nebol to nikto iný ako „čachtická pani“ Alžbeta Bátoriová. To by sme teda mali pekné príbuzenstvo! Ale od legiend späť k známejším faktom.
Hypotéza a prvé zmienky
Pôvod rodu Faško je zatiaľ neznámy. Na základe zverejnených výskumov podobných horehronských drevorubačských rodov (napr. rod Daxner) však môžeme vysloviť určité hypotézy. V 16. storočí prevzal lesy na Horehroní štát. Aby zabezpečil ich lepšie využitie na zásobovanie banských a hutníckych zariadení v okolí Banskej Bystrice, na Horehronie boli v polovici 16. storočia povolaní lesní robotníci z nemecky hovoriacich krajín (dnešné Rakúsko alebo Nemecko), ktorí boli odborníci na vodné stavby a prácu v lesoch. Vodné stavby (tajchy) sa využívali na plavenie dreva, čo bol vtedy najbežnejší spôsob dopravy dreva na miesto jeho spotreby. Možno medzi uvedenými kolonistami boli aj predkovia Faškovcov, či už aj vtedy používali toto priezvisko, sa môžeme len dohadovať.
Faktom je, že zatiaľ prvá známa zmienka o priezvisku Faško (v tvare Faschko) sa týka Brezna, kde sa v roku 1590 narodil Eliáš Faško (Faschko).
Pôvodní osadníci boli drevorubači a predpokladám, že evanjelici alebo sa čoskoro po príchode na Horehronie evanjelikmi stali, aspoň ich časť. Žili v drevorubačských osadách (dnešné obce Beňuš, Braväcovo a Bacúch, nazývané v minulosti aj Biele Handle, na rozdiel od Čierneho Balogu, známeho ako Čierne Handle). Časom niektorí členovia rodov získali vyššie postavenie a presťahovali sa do Brezna, stali sa mešťanmi (väčšina však ostala bývať v osadách). Z týchto mešťanov niektorí za zásluhy získali od cisára povýšenie do zemianskeho stavu, čo bolo potvrdené cisárskou listinou – armálesom a aj udeleným erbom. Takto sa stali pravdepodobne zemanmi už spomínaní Daxnerovci a podobný osud mali možno aj Faškovci.
Možno práve touto zmenou postavenia sa horehronskí Faškovci rozdelili na dve neskôr dosť vyhranené skupiny. Breznianski Faškovci ostali evanjelikmi (väčšina ich potomkov je nimi dodnes) a začali sa venovať remeslám a poľnohospodárstvu (čižmári, gazdovia), ale aj duchovnému životu. Už spomínaný Eliáš Faško (nar. 1590) bol evanjelickým kňazom a učiteľom, podobne aj iní, niektorí sa stali aj príležitostnými spisovateľmi a vydávali svoje diela v latinčine. Beňušskí Faškovci ostali bývať v Beňuši a jeho osadách a pracovali v okolitých lesoch. V nepokojných rokoch protihabsburských povstaní a náboženského prenasledovania medzi rokmi 1673 – 1713 viac krát pod nátlakom zmenili svoju náboženskú orientáciu a nakoniec ostali katolíkmi, ktorými sú až dodnes.
(zdroj: monografia Brezno v premenách času, 2005, s. 254)
(foto poskytol C. Faško)
Prvé storočie rodu (1590-1710)
V 17. storočí už existuje dosť údajov o členoch rodu. Keďže sú však len útržkovité, nevieme z nich zatiaľ zostaviť súvislý rodokmeň. V nasledujúcom sú heslovite opísané niektoré najstaršie udalosti, ktoré sa týkajú Faškovcov.
1590 v Brezne sa narodil Eliáš Faško (Faschko, Faschkovitzius), zomrel v roku 1662, učiteľ a evanjelický kňaz, syn Juraja Faška a Kataríny Stenzelovej (Stenczeovej), je to najstarší doteraz známy dátum, týkajúci sa rodu,
1605 bolo v slovenčine vydané svedectvo, ktoré potvrdili svojimi podpismi a overili svojimi pečaťami brezniansky richtár Daniel Chmelius a senátori Thomas Padlicius, Matthias Faschko (Faško) a Matthias Urbanyi. Svedectvo sa týkalo územného sporu medzi obcou Kráľova Lehota a panstvom Liptovského Hrádku.
1638 - 20. marca tohto roka vydal vo Zvolene uhorský kráľ Ferdinand III. zatiaľ bližšie neznámu šľachtickú listinu s erbom pre Jakuba Faška (asi tiež on, ale uvedený ako Juraj - Faskó György, manželka Szabó Margit, syn Miklós, dcéra Anna)
1639 Jakub Faško podal správu o erbovej listine v Abovskej župe
1646 Jakub Faško, rodák z Brezna, sa stal konrektorom gymnázia v Bánovciach nad Bebravou
1648 Jakub Faško sa stal rektorom gymnázia v Bánovciach nad Bebravou
1649 básnik Andrej Faško (Fassko, s prímením Briznensis) pri príležitosti sobáša svojho príbuzného (možno brata) Jakuba Faška napísal príležitostné latinské verše, uverejnené v Trenčíne v zborníku Epos hymenaeum
1649 richtárom Brezna bol Ján Faško
1649 asi ten istý Ján Faško bol ako senátor (?) účastníkom delegácie vedenia Brezna (notár Ján Fejerpataky, senátori Ondrej Iliak a Ján Faško) za panovníkom s požiadavkou o povýšenie Brezna medzi slobodné kráľovské mestá. Brezno bolo skutočne povýšené na slobodné královské mesto v roku 1650.
1651 vo februári asi ten istý Ján Faško spolu so svojimi 3 bratmi a potomkami získal od cisára Ferdinanda III. nobilitačnú listinu (povýšenie do zemianskeho stavu)
1654 Jakub Faško sa stal evanjelickým farárom v Pezinku
1656 12. októbra predložil Ján Fascho noblitačnú listinu Zvolenskej stolici
1657 Zvolenská stolica uvedenú listinu potvrdila na svojej generálnej kongregácii, konanej vo Zvolene 19. januára
1665 v januári v Brezne valach Tomáš z Ochtinej zabil valacha Jána Faška, ktorý bol pastierom breznianskeho radného pána Lucia na Čiernom vrchu. Lokalita Čierny vrch aj v súčasnosti existuje pri obci Filipovo! Túto udalosť spracoval František Kreutz v príbehu Útek pred osudom, ktorý vyšiel v zbierke Heľpianska bosorka.
1673 Samuel Faško, syn Jakuba, dišputoval na štúdiách vo Wittenbergu
1673 Samuel Faško bol evanjelickým rektorom v Bánovciach nad Bebravou, evanjelický farár, náboženský spisovateľ
1677 súpis občanov Brezna, ktorý vykonali piaristi, v prehľade vlastníkov domov sa vyskytuje 5 Faškovcov
1682 v tomto a nasledujúcom roku bol evanjelickým farárom v Polomke Juraj Faschko
1685 v Brezne bol richtárom Matej Faško, zrejme syn Jána
1707 v tomto a v nasledujúcom roku bol v Brezne richtárom Matej Faško, okrem toho bol viac krát prísažným a rečníkom v mestskej rade
1710 banská komora uskutočnila súpis lesných robotníkov v drevorubačských osadách na Čiernych (Čierny Balog) a Bielych Handľoch (Beňuš). Faškovci žili len v Beňuši a to len v osade Filipovo, ktorá pozostávala z 3 domov. V jednom býval Tomáš Faško, v druhom Matej Faško a v treťom dve vydaté sestry, dcéry už zomrelého Michala Faška.
