Používanie prímen
Kedysi v minulosti nebola potreba ľudí identifikovať, neexistovali sčítania, evidencie obyvateľov a pod. Preto si ľudia vystačili s jednoduchými menami. Používali len rodné mená – Ján, Matej, Juraj. Keď sa však niekto presťahoval do inej obce, alebo keď sa stretli viaceré osoby s rovnakým rodným menom (na školách a pod.), pridal sa na ich rozlíšenie názov obce, z ktorej pochádzali – Ján z Bystrice, Ján z Brezna. Popri tom sa začali postupne používať aj ďalšie rozlišovacie mená, ktoré vznikali rozličným spôsobom – z prezývky, podľa oblasti pôvodu, podľa zamestnania a pod. Ich používanie však nebolo ustálené, ako vznikli, tak aj zanikali, prípadne sa menili.
Až koncom 18. storočia cisár Jozef II. zaviedol pravidlá pri používaní týchto mien, z ktorých vznikli rodinné mená – priezviská. Priezviská sa dedili v mužskej línii z otca na syna, dcéra po vydaji prebrala manželovo priezvisko.
Hlavne v uzavretejších komunitách, kde bol malý pohyb obyvateľstva a takmer všetci boli navzájom bližší alebo vzdialenejší príbuzní, často žilo viacero osôb s rovnakým rodným menom aj priezviskom. Preto vznikla nutnosť ďalšieho rozlišovania osôb. Dialo sa to pridaním ďalšieho mena – prímena. Prímená vznikali zväčša podobne ako predtým priezviská – z mien príbuzných, z prezývok, z pôvodu, zo zamestnania a pod. a zväčša prechádzali aj na potomkov, niektoré sa na Beňuši používajú už takmer 200 rokov. Keď sa niektorá rodina odsťahovala, na novom mieste už prímeno nepoužívala, keďže tam boli zväčša jediní Faškovci, nebolo to už potrebné.
Takouto uzavretejšou komunitou, kde žilo veľa Faškovcov, bola aj obec Beňuš, najmä jej osada Filipovo. Ľudia sa poznali viac podľa prímení ako podľa priezvisk a označovali sa tak aj ich domy. Hovorili napr. nie Ján Faško ale Jano Manoš alebo Jano od Manošov alebo idem do Kristiánov (namiesto do Faškov).
Doteraz sa podarilo zistiť vyše 50 prímen, ktoré používali Faškovci vo Filipove, ale aj v ostatných osadách Beňuša, cca 35 sa ešte používa aj v súčasnosti. Tieto prímená môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich (niekde len pravdepodobného) pôvodu:
odvodené z mien – Kristián (meno Kristián), Miškár (Miško - Michal), Palík (Paľko - Pavol), Jančiar (Jančo - Ján), Andel (andel - Angelika), Boraj (asi Bora - Barbora), Mačic (asi Maco - Matej), Karolko (meno Karol), Pius (meno vtedajšieho pápeža Pius), Mišienec (Mišo - Michal), Kubovčiak a Do Kubou (Kubo - Jakub), Šimon (meno Šimon), Macuľa (asi Maco - Matej), Beľo (možno Belo - Vojtech), Rudáš (možno Rudolf), Franko (možno František), Manoš (Maňo? - možno Martin)
odvodené zo zamestnania – Kolár a Kolesár (opravár kolies), Kováč (kováč), Krčmár (vlastník krčmy), Šouc (ševc? - opravár obuvi), Krajč (krajčír?)
odvodené z vlastností osôb – Kikirík (vysoký hlas), podobne možno Škríp (škrípavý hlas), Rudáš (rudý - červená tvár alebo vlasy), Drobec (drobec - malý človek), podobne možno Prčka (prcek? - malý človek), Cifrík (rád sa cifruje, parádi alebo rád cifruje – robí figúry pri tanci), podobne možno Frntol (frnda - parádnica), Hurtiak (kto hurtuje - hlasno rozpráva), Papušiak (kto rád papá? - jedák), Beľo (belavý - biele vlasy?) Veľkomožný (vyvyšuje sa?), Kršo (kršo - ľavák), Knoška (knoška, knochta - nárečovo noha - nohatý), Chrmaj (kto chrní? - chrápe), Makaš (kto maká? - robí alebo omakáva), Bungaj (bumbaj? - bruchatý), Kundriak (kundrák? - kanec), Motoška (motaj? - motovidlo), Zemko (posmešne malý zeman? - kto vlastní zem)
odvodené z charakteru obydlia – Chyžka (chyžka - malý domček), Múranica (murovaný dom medzi ostatnými drevenými), Spôjdik (s pôjdu - býval na kopci, akoby na pôjde - povale), Končiš (na konci dediny), možno podobne Krajč (na kraji dediny), Spoza plota (dom za plotom), Pražiak (zápražie? - priedomie), Kanáľ (býval pri kanáli - potoku), Kanclík (aj Kancel, rád hovorí - ako farár z kancľa? - kazateľnice)
odvodené z používaných predmetov - Šugár (šugár - súčasť biča), Šúfik (šúfik - nádoba na odkvapkávanie syra), Geleta (geletka - nádoba na mlieko), Obaľok (obaľok - vyšívaná obruba rukáva alebo sukne), Čepaj (cepaj? – kto mlátiť cepami)
zatiaľ nejasného významu – Kaclík (aj v tvare Katzlik, z nemeckého die Katze? – mačka), Dídaj, Šramo
Dve prímená sa dokonca tak zaužívali, že sa zmenili na priezviská (Kaclík a Rudáš).
Okrem uvedených sa vyskytujú aj prímená alebo prezývky, ktoré sa týkali zväčša len konkrétnej osoby napr. Ručička (mal len jednu ruku), Krivý, Kešo, Amerikán (bol v Amerike, alebo sa len rád vystatoval), Z obuvi (robil v obuve) a ich potomci ich už nepoužívali.
Náznaky používania prímení sú aj z Brezna a Valaskej Belej, kde bola tiež vyššia koncentrácia Faškovcov, zatiaľ to však nemám bližšie preskúmané.
Ak poznáte aj iné prímená alebo viete význam tých horeuvedených, prosím o poslanie informácie na niektorý z uvedených kontaktov.
Podrobnejšie o jednotlivých prímenách sa dozviete pri informáciách o beňušských rodových vetvách 1 a 2 pri jednotlivých rodinách, ktoré som rozlišoval práve podľa prímen. Pri menách osôb, uvedených na týchto stránkach, ktoré pochádzajú z Beňuša, uvádzam v zátvorke aj prímeno ich rodiny.
