Beňušská vetva 1
Beňušská (katolícka) vetva 1 (od 17. storočia po súčasnosť)
Predpokladám, že najneskôr koncom 17. storočia sa katolícke (beňušské) a evanjelické (breznianske) vetvy rodu rozdelili a vyvíjali sa paralelne vedľa seba. Spoloční predkovia boli zrejme lesní robotníci žijúci na Bielych Handľoch (dnešné obce Beňuš, Braväcovo a Bacúch so svojimi osadami), z ktorých niektorí významnejší členovia možno odišli do Brezna (asi v 17. storočí), kde časom získali zemiansky titul a usadili sa tam ako evanjelici. Ostatní členovia boli katolíkmi, zostali žiť v lesníckych osadách a pracovali takmer výlučne ako lesní robotníci až do polovice 20. storočia, niektorí až dodnes.
V roku 1710 urobila lesná a banská komora sčítanie lesných robotníkov, ktoré je nateraz prvou známou správou o výskyte Faškovcov v Beňuši a to len v jednej z jeho osád, vo Filipove (zdroj: Štátny ústredný banský archív v B. Štiavnici, Fond Banská komora v B. Bystrici (1535-1851), krabica 80, Popis osád v obvode Banskej komory v B. Bystrici, s. 218-219). Podľa tohto sčítania boli vo Filipove 3 domy. V dvoch z nich žili dvaja Faškovci s rodinami, možno boli bratia, možno nie, ale oni sú predkovia oboch katolíckych (beňušských) vetiev. Tomáš bol predkom tejto veľkej Katolíckej vetvy 1 a Matej bol predkom menšej Katolíckej vetvy 2 .
Nižšie môžete vidieť, ako vyzeralo vyzeralo Filipovo na mapách od polovice 18. storočia do súčasnosti.
(zdroj: www.geo.enviroportal.sk)
(zdroj: www.geo.enviroportal.sk)
(zdroj: www.geo.enviroportal.sk)
(zdroj: Google Earth)