Učiteľsko - farárska vetva
Učiteľsko - farárska vetva (koniec 16. stor. – 17. stor.)
Do tejto vetvy patria doteraz najstarší známi Faškovci. Pochádzali z Brezna, ale kvôli svojmu povolaniu (učitelia, evanjelickí farári) sa sťahovali po mnohých miestach na Slovensku. Keďže sem patrí len niekoľko osôb, všetky informácie o nich sú v nasledovnom texte.
Juraj Faško (Faschko)
Najstarší známy predstaviteľ rodu Faško.
Žil v Brezne koncom 16. storočia a jeho manželkou bola Katarína Stenczelová (Stenczeová). Známy je len v súvislosti s informáciami o jeho dvoch synoch – staršom Pavlovi a mladšom Eliášovi, ktorý sa narodil v roku 1590 v Brezne. Tento rok 1590 je najstarší dátum, týkajúci sa rodu Faško.
Pavol Faško (Faschko, Faschonius)
Rodák z Brezna, starší syn Juraja.
Počas dospievania je uvádzaný ako osihotené a opustené dieťa, takže jeho rodičia zrejme skoro zomreli. Študoval najprv v Brezne (asi aj 1610), neskôr v Rožňave, Bardejove (3 roky), v Brezovici (pri Sabinove, 3 roky), v Novom Meste nad Váhom (asi 1618) a v Bánovciach (asi 1619).
Z Bánoviec odišiel za učiteľa na školu do Okoličného (dnes časť L. Mikuláša), kde údajne učil 4 roky (možno je to ale zámena s bratom Eliášom, ktorý tu tiež pôsobil), potom učil v Mošovciach (pri Turč. Tepliciach, 1626-30) a v Brezovici. Tu vyučoval 4 roky a 2 týždne, asi v rokoch 1628 – 1631 (iný zdroj uvádza, že v roku 1627 tu bol rektorom – správcom školy alebo že tu pôsobil až od roku 1630).
Dňa 6. júla 1631 bol uvedený (ordinovaný) do úradu evanjelického farára. Ako farár pôsobil od roku 1631 v Spišskej Sobote (dnes časť Popradu) a v Brezovici (asi tiež v roku 1631). Odtiaľto bol (zrejme v dôsledku protireformácie) vyhnaný a preto odišiel za farára do spišského Nededa (?), Smrečian (pri L. Mikuláši, 1641-44) a do Liptovského Jána (sem prišiel v 1644, na inom mieste, že tu pôsobil v rokoch 1646-1673, alebo do 1667, bol tu aj dekanom evanjelických škôl). Odtiaľ odišiel za farára do Nemeckej (Partizánskej) Ľupče. O jeho rodine nevieme nič.
Eliáš Faško (Faschko, Faschkovius, Faschkovitzius, Faškovius)
Narodil sa v roku 1590 v Brezne ako syn Juraja a Kataríny, mladší brat Pavla.
Do škôl chodil v Brezne, Bardejove, Brezovici nad Torysou, Košiciach a v Bánovciach nad Bebravou.
Potom bol kantorom v Okoličnom (od 1621), v Liptovskom Trnovci (od 1622) a v Brezovici nad Torysou (od 1624).
V roku 1624 prešiel za rektora (správcu školy) do Okoličného (pôsobil tu vyše roka) a v roku 1625 do Brezovice nad Torysou (bol tu pol roka).
V roku 1625 sa stal evanjelickým kňazom v Dubovici pri Sabinove. Od roku 1648 alebo 1649 pôsobil ako farár v Kecerovských Pekľanoch (dnes časť obce Kecerovce SV od Košíc), kde aj v roku 1662 zomrel.
Dňa 11. apríla 1646 bol zvolený za šarišského seniora a túto funkciu vykonával až do smrti.
Písal rukopisné latinské básne, vynikal aj v speve a básnickom umení.
Juraj Faško (Jur Faško-Ketzer-Pekličan)
V literatúre sa neuvádzajú jeho rodičia, ale z toho, že bol zo Šariša a z priezviska, ktoré sa uvádza aj v tvare Faško-Ketzer-Pekličan môžeme usudzovať, že bol pravdepodobne synom Eliáša, ktorý v polovici 17. storočia pôsobil v Kecerovských Pekľanoch v Šariši.
Juraj teda pochádzal zo Šariša. V roku 1667, keď pôsobil ako ochotnícky učiteľ v Resztira (asi obec Roštár pri Ochtinej), sa oženil s Máriou Marci, dcérou Juraja Marciho, farára z Tisovca. V roku 1668 bol povolaný za učiteľa do Tisovca a odtiaľto v roku 1669 za farára do obce Čerenčany (severne od R. Soboty, tu asi v rokoch 1669 - 1678). V roku 1682 prešiel do obce Pondelok (dnes súčasť obce Hrnčiarska Ves pri Poltári), kde aj v roku 1686 zomrel. V literatúre sa ešte uvádza, že jeho bratom bol Jakub Faško, o ktorom zatiaľ nevieme nič.
v 17. stor. patril aj evanjelikom,
pôsobil tu Eliáš Faško
(zdroj: www.kecerovce.webnode.sk)
v 17. storočí patril aj evanjelikom,
pôsobil tu Pavol Faško
v 17. stor. tu pôsobil Juraj Faško (ml.)
(zdroj: www.gemer.org)
Zdroje:
Slovník autorov slovenských a so slovenskými vzťahmi za humanizmu, 1976
Gymnaziológia, 1971
Evanjelická encyklopédia Slovenska, 2001
Tisovec v minulosti
Internet
