Breznianska vetva 1
Breznianska (evanjelická) vetva 1 (18. storočie - súčasnosť)
Najstarší doteraz známy člen tejto vetvy, Ján Faško, žil v Brezne a narodil sa niekedy pred rokom 1741. Zatiaľ neviem, kto bol jeho otec, s najväčšou pravdepodobnosťou to bol príslušník niektorej bočnej línie Zemianskej vetvy Faškovcov, ktorá v tom čase v Brezne žila a ktorej členovia boli tiež prevažne evanjelici. V tejto vetve je doteraz viacero neukončených línií, čo je spôsobené stručnosťou údajov v matrikách a neistotou priradenia osôb k určitej rodine. Verím však, že sa mi obidve vetvy rodu časom podarí prepojiť.
Všetci príslušníci tejto vetvy Faškovcov bývali v minulosti v Brezne a boli evanjelického vierovyznania, preto som je nazval Breznianska (evanjelická) vetva 1 na rozlíšenie od Beňušských (katolíckych) vetiev. V 18. storočí boli totiž obidve vetvy výrazne nábožensky aj miestne rozlíšené. Až od začiatku 19. storočia začali postupne do Brezna hlavne za prácou prichádzať Faškovci z Beňuša a časom tu aj početne prevládli. Približne v tom istom čase (od polovice 18. storočia) žila v Brezne ešte aj iná evanjelická vetva, ktorú som nazval Breznianskou (evanjelickou) vetvou 2, táto však zrejme začiatkom 20. storočia vymrela.
Evanjelici augsburského vyznania (vrátane Faškovcov) si v Brezne koncom 18. storočia postavili evanjelický kostol. V tomto kostole obrady vykonávali a údaje do matriky zapisovali aj evanjelickí farári a zároveň známi spisovatelia Ján Chalupka (1791-1871) a Martin Rázus (1888-1937).
postavený v rokoch 1785 - 1787
ev. farár v Brezne v 1824 - 1871,
náhrobok v starom cintoríne v Brezne
ev. farár v Brezne v 1930 - 1937,
socha v mestskom parku v Brezne
Evanjelickí Faškovci boli breznianski mešťania a vykonávali rôzne remeslá ako krajčírstvo, čižmárstvo, ale boli aj gazdami, neskôr viacerí pracovali ako robotníci a to predovšetkým v hutníckych fabrikách v Hronci a Podbrezovej. Niekoľkí pracovali ako bankoví zriadenci a dvaja členovia tejto vetvy boli v 20. storočí vedúcimi predstaviteľmi mesta Brezna (mešťanosta resp. primátor). JUDr. Dušan Faško sa zapísal do povedomia najmä hokejovej verejnosti ako úspešný tréner a je zapísaný aj v Sieni slávy slovenského hokeja.
Začiatkom 20. storočia sa viacero osôb vysťahovalo za lepšími podmienkami do zámoria. Do USA sa dokonca vysťahovala skoro jedna celá rodina, len jeden jej člen ostal bývať v Brezne. Ďalšia rodina emigrovala do USA po roku 1948. Skoro všetci zahraniční členovia rodu sa aj dnes hlásia k slovenskému pôvodu a sú v kontakte s príbuznými v Brezne.
Na rozdiel od Beňuša, breznianskych Faškovcov bolo menej a preto asi ani nebolo potrebné používať na ich rozlíšenie ďalšie mená – tzv. prímená. Jedinou mne známou výnimkou je prímeno Kršo resp. Krško, ktorým boli v matrike resp. v katastri nehnuteľností označení traja bratia (Samuel, Július a Daniel), narodení začiatkom 20. storočia. Podľa časopisu Slovenská reč z roku 1974 slovo kršo je v slovenských nárečiach jedným z pomenovaní ľavorukého človeka, ľaváka. Je teda možné, že práve ich otec Ján (a možno aj niektorý zo synov) bol ľavákom a preto ho začali prezývať kršo, čo sa prenieslo aj na jeho rodinu. (Je zaujímavé, že rovnaké prímeno Kršo sa vyskytlo aj v jednej rodine Faškovcov z Beňuša).
Celá evanjelická vetva 1 nebola príliš početná, preto som ju nerozdeľoval na viaceré časti. Predsa sa však vykryštalizovalo 5 širších rodín, ktorých zakladatelia sú zväčša starými rodičmi dnešných najstarších členov vetvy a preto som ich v súbore pre lepšiu orientáciu zvýraznil modrou farbou. Sú to:
Daniel Faško (1879-1947) a Gizela Ďurčíková (1885-1926)
Štefan Faško (1890-1963) a Ilona Škrovinová (1892-1976)
Ján Rudolf Faško (1887-1945) a Eva Cipciarová (1892-1982)
Andrej Faško (1858-1936) a Zuzana Futasová (cca 1860-1910)
Ján Faško (1879-1964) a Zuzana Kolesárová (1880-1971)
meštanosta v Brezne v 1944
(zdroj: monografia Brezno
v premenách času, 2005, s. 70)
člen Siene slávy slovenského hokeja
(zdroj: www.sienslavy.sk)
s časťou rodiny, 1914
(foto poskytol L. Faško)
s rodinou a priateľmi, svadba cca 1923
(foto poskytol L. Faško)
manželka Ľudovíta Faška (1845-1883)
(foto poskytla J. Veselková)
manželka Jána Šimúnyho
(foto poskytla J. Veselková)
a Zuzana Kolesárová (1880-1971),
(foto poskytol D. Fasko)
Členovia vetvy dnes používajú priezvisko Faško resp. Fasko (v USA) a stále žijú v Brezne, okrem toho aj v okresoch Banská Bystrica, Rožňava, Rimavská Sobota, Trenčín a dve rodiny v USA.
Pri Breznianskej vetve 2 si môžete pozrieť, ako vyzeralo vyzeralo Brezno na mapách od polovice 18. storočia do súčasnosti.
