Zemianska vetva
Zemianska (breznianska) vetva (od zač. 17. stor. po 19. storočie)
V roku 1649 bol richtárom v Brezne Ján Faško. V tom istom roku Brezno vyslalo za panovníkom delegáciu, v ktorej boli notár Ján Fejérpataky a senátori Ondrej Iliak a Ján Faško. Zrejme išlo o toho istého Jána, aj keď je tu uvedený ako senátor, hoci mal byť richtárom. Cieľom delegácie bolo dosiahnuť povýšenie Brezna medzi slobodné kráľovské mestá, o čo sa už Brezno dlhšie snažilo. Ich misia bola úspešná, Cisár Ferdinand III. vydal 12. februára 1650 listinu, ktorou povýšil Brezno medzi slobodné kráľovské mestá so všetkými právami a výsadami.
Uvedená cesta mala zrejme ešte aj iný výsledok. O rok neskôr, 9. februára 1651, vydal Ferdinand III. inú listinu, ktorou povýšil medzi šľachticov Uhorského kráľovstva Jána Faška (Johannes Fascho) spolu s jeho príbuznými. Ján získal túto poctu za bližšie nešpecifikované služby cisárovi, možno práve za zásluhy na povýšení Brezna.
Faškovci sa teda stali šľachticmi – získali nižší šľachtický titul – zeman. Patrili medzi takzvaných armalistov, ktorý získali armáles (listinu o povýšení za šlachtica), ale v skutočnosti boli zväčša mešťanmi, často aj bez významnejších majetkov.
Spolu s Jánom šľachtictvo získali aj jeho príbuzní a potomkovia. Menovite sa v listine uvádza jeho manželka Barbara Hois a ich synovia Daniel, Matej a Ján, ďalej jeho brat Juraj s manželkou Helenou „Veispach“ (Weisenpacher) a synmi Jakubom, Jurajom a Jánom, ďalší brat Jakub s manželkou Dorotou Vrunai a nakoniec brat (alebo bratranec?) Andrej.
Súčasťou armálnej listiny bol aj opis erbu, ktorý bol spolu s titulom rodine udelený.
Mám viaceré verzie a preklady opisu erbu, ktoré sa v niektorých detailoch odlišujú:
Štít, pozdvihnutý akoby k boju s podkladom na zelenom poli, na ktorom je znázornený muž obrátený vpravo a symbolizujúc múdrosť s klobúkom na hlave, odetý do oblečenia v univerzálnych farbách, s dlhšou bradou a vykrútenými fúzmi, s ľavou rukou chrániacou si spodnú časť tela, v pravej stískajúci horiacu fakľu. Okrem toho je možno na štíte vidieť zamrežovanú vojenskú helmu, verne zobrazeného bociana s krkom vzpriameným do výšky a vztýčeným telom, s otvoreným zobákom, pravou nohou stojaci na zlatej korune a ľavou v polohe symbolizujúc pohotovosť a obozretnosť. Na vrchole helmy sú upevnené stužky a stuhy, modré a žlté, biele a červené, na okraji rozstrapkané, celý štít esteticky ozdobujúce.
(voľný preklad nemeckého opisu listiny)
Erb: Červene, na zelenom podklade povyše kolien sa vypínajúci čierny bradatý hrdina v belasom plášti, v pravici držiaci pochodeň.
Ozdoba prilbice: vták žeriav držiaci kamienok
Prikrývky: červeno - strieborné, modro – zlaté
(preklad maďarského textu z publikácie o gemersko-malohontských rodoch)
Hrdo stúpajúci hrdina s červeným štítom pri kolenách na zelenom poli je oblečený v maďarskom husárskom kroji a drží vo svojej pravici pochodeň. Ozdoba na helme je čajka, držiac okruhliak. Lemovanie je červeno-strieborné a modro-zlaté.
(preklad nemeckého textu, ktorý je zrejme prekladom z maďarskej publikácie)
Tak isto ako sú tri verzie slovného opisu, mám aj tri verzie nákresu erbu:
erb nakreslil asi heraldik pán L. Vrteľ
(foto poskytol J. Mašlaň)
erb použitý nemeckou vetvou Fasco
(pôvod erbu R. Fasco)
erb asi tiež z nemeckej vetvy rodu
(foto poskytol J. Fasco)
Potomkovia Jána žili v Brezne. Okrem Jána bol breznianskym richtárom viac krát aj jeho syn Matej, ich nasledovníci boli senátormi v mestskej rade. Priamu líniu možno v Brezne sledovať až do druhej polovice 19. storočia, keď zrejme v roku 1867 vymreli bez mužských potomkov. Predpokladám však, že v niektorých z bočných línii Jánov rod pokračoval aj ďalej a jeho prapravnukmi sú možno aj dnešní breznianski (evanjelickí) Faškovci, ktorých označujem ako Brezniansku (evanjelickú) vetvu 1. Spojenie oboch vetiev bude ešte predmetom skúmania. Rovnako tak predpokladám, že Jánov vnuk Daniel, ktorý sa z Brezna odsťahoval, by mohol byť predkom Komlóšskej vetvy rodu, čo je tiež ešte potrebné potvrdiť. Viacerí členovia tejto rodiny žili aj v Gemerskej a Malohontskej župe (Štítnik, Tisovec, Rimavská Sobota).
Jánov brat Juraj a jeho rodina žili tiež v Brezne, patrili medzi nich aj členovia mestskej rady, ale aj evanjelický farár, ich potomkovia žili v Brezne ešte aj začiatkom 18. storočia.
Ďalší Jánov brat Jakub študoval v Nemecku, potom pôsobil na viacerých učiteľských a kňazských miestach na Slovensku. Jeho syn Samuel sa usadil v Nemecku a založil nemeckú vetvu rodu, ktorá dodnes žije a používa priezvisko Fasco. Podrobnosti o nej uvádzam na samostatnom mieste.
Najmladším Jánovým bratom (alebo možno bratrancom) bol Andrej. Pôsobil ako úradník vo Zvolenskej stolici a zrejme on bol básnikom Andrejom Faškom s prímením Briznensis (Brezniansky), ktorý písal príležitostné latinské verše. Okrem iného napísal oslavnú báseň na počesť sobáša svojho príbuzného Jakuba s Dorotou Vrunai v roku 1649. Jeho potomkovia sa v Brezne strácajú už koncom 17. storočia.
Vzhľadom na strohé a miestami aj chýbajúce údaje v breznianskych matrikách a nedostatku iných zdrojov je v tejto vetve rodu ešte veľa otáznikov, ktoré ako dúfam, sa mi aspoň čiastočne podarí vyriešiť.
