Nemecká vetva
Nemecká vetva (od začiatku 17. storočia po súčasnosť)
Táto vetva je jediná, ktorej súvislú líniu môžeme sledovať už od začiatku 17. storočia až dodnes. Jej predkom bol Jakub Faško zo Zemianskej vetvy a jej prvým členom jeho syn Samuel, ktorý sa v Nemecku usadil.
Jakub Faško (Faschko, Fasco, Faskó, Brisnensis)
Narodil sa v Brezne okolo roku 1600, jeho otcom bol možno Juraj Faško z Učiteľsko-farárskej vetvy. Študoval v Nemecku - vo Wittenbergu (1642) a v Štrasburgu (1646).
V roku 1646 sa stal konrektorom a v roku 1648 rektorom (správcom) evanjelického gymnázia v Bánovciach nad Bebravou, pôsobil tu ešte aj v roku 1650.
Oženil sa asi v roku 1649 s Dorotou Vranai (Vrunai), v roku 1651 získal spolu s bratmi Jánom, Jurajom a Andrejom (členmi Zemianskej vetvy) nižší šľachtický titul, stali sa z nich zemania.
V roku 1654 sa stal farárom – správcom evanjelickej cirkvi v Pezinku, pôsobil tu veľa rokov, ešte aj v roku 1665 sa spomína ako tunajší slovenský farár.
V rokoch 1655 – 1659, teda v čase, keď tu pôsobil Jakub, si evanjelici v Pezinku postavili kostol, nazývaný aj dolný kostol, terajší katolícky Kostol Božského spasiteľa. Kostol ale slúžil nemeckému evanjelickému zboru, slovenskí evanjelici zostali aj naďalej v oratóriu v areáli tzv. Krušičovej kúrie. V roku 1674 bol kostol evanjelikom odobratý a evanjelickí kňazi museli Pezinok opustiť. Je možné, že práve vtedy odišiel Jakub do Nemecka. Podľa iných informácií však zomrel asi v roku 1683 v Pezinku a do Nemecka odišiel jeho syn Samuel. Okrem učiteľa a kňaza bol Jakub aj spisovateľom - písal náboženské texty a dišputy. Mal syna Samuela.
Samuel Faško (Faschko, Fasco, Bazingensis)
Narodil sa v roku 1653 v Pezinku, odtiaľ aj prívlastok Bazingensis (Pezinský).
Študoval vo Wittenbergu (1673) a v Nemecku aj ostal žiť, zrejme aj z dôvodu prenasledovania evajnelikov v Uhorsku. Usadil sa na pomedzí Francúzska (dnešné Alsasko, vtedy jeho časť patrila Nemecku) a Nemecka (dnešné Porýnie–Falcko). V roku 1683 sa v Bischoffsheime oženil s Annou Máriou Schimpfovou.
Pôsobil v cirkevných službách – bol farárom v Alsasku, v meste Reinbischofsheim (v rokoch 1683 – 1688) a diakonom v meste Bouxwiller (nem. Buchsweiler, dnešné Francúzsko), kde aj v roku 1697 zomrel.
Jakubovi a Samuelovi potomkovia ďalej žili v tejto oblasti – predovšetkým v mestách Buchsweiler (Bouxwiller), Pirmasens a Waldfischbach-Burgalben.
V súčasnosti žijú v počte približne 20 osôb v mestách Pirmasens a Waldfischbach-Burgalben (nemecká spolková krajina Porýnie-Falcko) a používajú priezvisko Fasco.
Za mnohé informácie, týkajúce sa tejto vetvy rodu ďakujem jej dvom členom, ktorí sa históriou svojho rodu zaoberali resp. stále zaoberajú a ktorými sú páni Richard Fasco a Jochen Fasco, obaja pochádzajúci z mesta Waldfischbach-Burgalben.
v Bánovciach, v 17. storočí patril
začas aj evanjelikom
(zdroj: www.iva.visitors.sk)
na počesť svadby Jakuba Faška
a Doroty Vranai v roku 1649
(zdroj: www.arcanum.hu)
v roku 1650 vydal Jakub Faško
(zdroj: www.arcanum.hu)
modlitebňa a pravdepodobne tu pôsobil aj Jakub Faško
(zdroj: www.pezincan.pezinok.sk)
a niektorých jeho potomkov v 18. storočí
(zdroj: www.als.wikipedia.org)
v ktorom aj v súčasnosti žijú členovia rodu Fasco
(zdroj: www.en.wikipedia.org)
ktoré je dnes hlavným sídlom nemeckej vetvy rodu Fasco
(foto poskytla U. Fasco)
(foto poskytoI J. Fasco)
