- úvod
- o mne
- pôvod rodu
- výklad mena
- rozšírenie a početnosť
- používanie prímen
- RODOVÉ VETVY
- známejší členovia rodu
- iné bielohandeľské rody
- život predkov
- DNA test
- história
- štatistiky a zaujímavosti
- English section
- kontakty
- rodinná kronika
- publikované články
- zdroje informácií
- fórum - pozastavené
Šimon
Línia Šimon
Členovia tejto línie v minulosti používali prímeno Šimon. Jej zakladateľom bol Matej (1753-1816), syn Jána Faška (1725) z Beňušskej vetvy 1. V súčasnosti sa už v jednotlivých rodinách používajú iné prímená, ale vždy s priezviskom Faško.
Podľa sčítania z roku 1814 žili prví predstavitelia línie vo Filipove v dome č. 13. Boli to Matej (1753), označený ako „Maco Jančjar stary“ a jeho syn Jozef (1793) ako „Joseph sohn Šimo“. Na uvedených prívlastkoch pekne vidieť rozdelenie pôvodne jednej rodiny do dvoch línií. Matej je ešte označený ako Jančiar, pretože bol synom Jána; druhým Jánovým synom bol Daniel, v ktorého línii sa ďalej používalo prímeno Jančiar. Matejov syn Jozef je už ale označený novým prímenom Šimo, ktoré v tvare Šimon používali aj jeho potomkovia a podľa ktorého som pomenoval túto líniu.
V ďalšom sčítaní z roku 1828 je dom č. 13 označený ešte pôvodným, ale zdrobnelým prímenom „do Janchiarikou“, aby sa odlíšili od už oddelenej línie Jančiar, ktorej členovia žili v iných domoch.
Prvý výskyt prímena v roku 1814 je teda v tvare „Joseph sohn Šimo“. Znamená to zrejme Jozef Šimon, syn Mateja, ktorý je uvedený v sčítaní pred ním. Čo sa týka pôvodu prímena, pochádza z osobného mena Šimon, ktoré bolo zrejme druhým neoficiálnym Jozefovým menom. Nasvedčuje tomu aj zápis v matrike pri jeho úmrtí v roku 1854, kde sa uvádza ako Simeon Fassko, teda bez mena Jozef.
V matrike sa prímeno prvý krát uvádza v roku 1852 pri mene Jozefa ml. (1814), syna horeuvedeného Jozefa. Prímeno sa ďalej vyskytovala v tvaroch Simon, Simou, Simo, Schimon, Šimov. Posledný záznam z matriky mám z roku 1896, neskôr sa už používali len nové prímená. Na obrázku nižšie je ukážka zápisu z roku 1852.
Začiatkom 20. storočia sa podľa matriky v línii dva krát uvádza prímeno alebo prezývka Kršo. Týkalo sa vnuka horeuvedeného Jozefa ml., ktorý bol ako inak tiež Jozef (1869). Podľa časopisu Slovenská reč z roku 1974 slovo kršo je v slovenských nárečiach jedným z pomenovaní ľavorukého človeka, ľaváka. Teda Jozef bol zrejme ľavákom, prípadne bol nešikovný, teda mal akoby obe ruky ľavé. Jozefova rodina v mužskej línii vymrela ešte pred polovicou 20. storočia. (Je zaujímavé, že rovnaké prímeno Kršo sa vyskytlo aj v jednej evanjelickej rodine Faškovcov z Brezna).
V línii sa v minulosti vyskytlo aj prímeno Prčka. Týkalo sa Mateja (1852) a niektorých jeho potomkov. Matej bol predkom rodín Pražiak a Kováč (pozri ďalej). Význam slova prčka by mohol byť človek malej postavy, v češtine je na to podobný výraz prcek. Podľa časopisu Kultúra slova z roku 1996 sa na strednom a západnom Slovensku pre ľudí malej postavy používal okrem iného aj výraz prček. Znamenalo by to, že asi Matej bol nízkej postavy (podobne pozri pri prímene Drobec).
Línia sa ďalej rozvetvovala, preto podrobnejšie informácie nájdete pri jednotlivých rodinách, nazvaných podľa prímen, ktoré používali.
Výskyt pomenovania Šimon v matrike pokrstených z roku 1852
(zdroj:www.familysearch.org)
(zdroj:www.familysearch.org)
Priložený súbor: