Sčítania
V roku 2011 sa na Slovensku konalo pravidelné sčítanie obyvateľov. Ohlasy naň boli rôzne, niekto formuláre vyplnil bez problémov, iný s tým mal problémy z dôvodu ochrany osobných údajov alebo z dôvodu duplicitného zbierania údajov, ktoré už štát má v rôznych inštitúciách a pod. Nechcem to ďalej rozoberať. Isté však je, že ak by sa rôzne sčítania nekonali, túto rubriku by som na stránku zaradiť nemohol. V roku 2021 prebieha ďalšie sčítanie, toto je už ale prvý krát elektronické.
V minulosti sa robili sčítania s rôznym zameraním, najčastejšie to bolo z dôvodu výberu daní, aby vrchnosť zistila všetkých obyvateľov, ktorí môžu platiť dane alebo z vojenských dôvodov, koľko vojakov je schopných postaviť tá ktorá obec alebo mesto a podobne.
Celé Uhorsko bolo v 17. storočí poznačené protihabsburskými povstaniami, ktoré boli zároveň aj súbojom medzi rímsko-katolíckou cirkvou a protestantskými cirkvami. Tak tomu bolo aj v Brezne. V roku 1673 boli z mesta vyhnaní evanjelickí kňazi a správu farnosti prevzal katolícky rád piaristov. Aby zistili náboženské pomery v meste, uskutočnili v roku 1674 (v citáciách sa uvádza chybne rok 1677) súpis obyvateľov podľa jednotlivých ulíc a domov.
Aj koncom 18. storočia sa v Brezne uskutočnili viaceré sčítania obyvateľov.
Beňuš bol drevorubačskou osadou a preto sa tu uskutočnilo viacero súpisov, ktorých cieľom bolo zistiť stav lesných robotníkov a informácie o nich. Súpisy vykonávala Banská a lesná komora, pod ktorej správu Beňuš patril. Mal som možnosť študovať súpisy z rokov 1710, 1804, 1810, 1813 a 1828.
Svoje záujmy však mala aj cirkev. Zaujímalo ju vierovyznanie obyvateľov, koľko ich bolo pokrstených a podobne. Takéto súpisy v rokoch 1821-1823 vyhotovil vtedajší beňušský farár Tomáš Varga a nachádzajú sa v Kronike beňušskej farnosti.
Od roku 1869 sa v Uhorsku a neskôr aj v Československu a Slovensku približne v desaťročných intervaloch konajú pravidelné sčítania obyvateľov.
V týchto sčítaniach (v starších, novšie nie sú prístupné) sa často dajú získať výborné údaje pre výskum rodov, ktoré sa dobre dopĺňajú s údajmi z matrík. Dajú sa tu ľahko identifikovať najmä rodinné vzťahy a často mi pomohli, keď som podľa matrík nemohol zaradiť niektoré osoby. Žiaľ výsledky sčítania z roku 1869 zo Zvolenskej župy, kde patrilo Brezno a aj Beňuš, nie sú prístupné a pravdepodobne sa nezachovali.
Nižšie uvádzam výsledky niektorých starších sčítaní z Brezna a Beňuša.
V prvom súbore nižšie je uvedený výber zo súpisu obyvateľov mesta Brezno, ktorý vykonali piaristi v roku 1674 a ktorí v tom čase spravovali brezniansku farnosť. Vybraté sú tie časti, ktoré sa týkajú Faškovcov.
V druhom súbore je výber zo zoznamu konvertitov osady Beňuš, ktorý taktiež vytvorili piaristi v roku 1674. Je v ňom uvedený zoznam 85 osôb, ktorých sa podarilo obrátiť (konvertovať) na katolícke náboženstvo. Výber sa týka len Faškovcov. Podobný súpis bol vytvorený aj pre oblasť Čierneho Balogu.
V treťom súbore je uvedený súpisu lesných robotníkov Beňuša a jeho osád, ktorý uskutočnila banská a lesná komora v roku 1710. Bolo tu spísané len mužské osadenstvo, teda lesní robotníci a ich synovia, budúci lesní robotníci.
Vo štvrtom súbore je prepis latinského súpisu "duší" beňušskej farnosti z roku 1821, v ktorom uvádzam všetky domy v osade Filipovo, ako aj niekoľko domov v Gašparove a Beňuši, kde v tom čase tiež žili Faškovci. Súpis som doplnil poznámkami, ktoré upresňujú rodinné vzťahy osôb. Svojich predkov spred takmer 200 rokov tu nájdu všetci Faškovci a Kaclíkovci, ktorí pochádzajú z Beňuša (Beňušská vetva 1 a 2).
V piatom súbore sa uvádzajú údaje z toho istého súpisu z roku 1821, ale doplnil som tam už informácie z celého Beňuša a jeho dnešných 4 osád. Doplnené sú pre porovnanie aj údaje z beňušskej matriky a niektoré ´poznámky o príbuzenských vzťahoch. Čísla domov nezodpovedajú dnešnému číslovaniu.
